Nesprávne zaužívané frázy-pojmy-terminológia

Výraz: “zbohom”

Už samotný názov: “zbohom” poukazuje na zneužívanie Božieho mena a katolíckeho pozdravu, ktorý sa používa pri vzájomnom lúčení.

Tento výraz-pojem sa postupne chtiac-nechtiac zaužíva a podsúva do cirkevno-štátnych inštitúcii, čím prispieva k dezinformácii a falošnej teminologii.

Zvykne sa používať napr. ako nápis na stužkách, ktoré sa dávajú na vence k zosnulým (na cintorínoch) alebo v médiách (Tv-internet-tlač).

Istá kniha má názov: “Zbohom lásky” alebo dokonca aj v slovníkoch azet.sk nájdete viacero podobných výrazov, ktoré nie su v súlade so spisovnou gramatikou.

Wikipedia.sk taktiež tieto pojmy nerozlišuje odborne a podsúva verejnosti neoverené informácie.

Výraz a pojem : “S Pánom Bohom” povýšuje meno Božie a žehná človeku Božiu prítomnosť na ceste života. Táto veta dáva jasne na známosť, že sa nejedná len o hociakú frázu, ale o Pojem, ktorý má mať v ľudských očiach hlboký význam.

Totižto pojednáva sa o Boha s Veľkým “B” (jediného živého Boha) a nie o nejakého z bohov (vymyslených bôžikov). Len nevzdelaný alebo úmyselne zlomyselný človek môže tento výraz tak zmeniť na obyčajnú frázu – bez pravého významu.

Výraz: “ZBOHOM” nekorešponduje ani so správou štylistikou a gramatikou slovenského pravopisu a je hanbou pre národ, že vôbec niečo také používa aj v oficiálnych kruhov, či inštitúciach.

1. / Hovorí sa, že keď niekto túži po niečom, čo nemá a vidí to u niekoho iného, tak mu povie:       “Ó, ako ti ZÁVIDÍM. Aj ja by som to chcel …”

Uvedomujeme si, že ZÁVISŤ JE HRIECH a predsa to nemyslíme vzlom, ale nenachádzame iného slova, aby sme vyjadrili svoje túžby a tak sa vyjadríme tak povediac: nešťastne.

A ako by sme sa mali správne vyjadriť ?

Predovšetkym nepodliehať vášňam a v spolupráci s Duchom Svätým sa vyjadriť úprimne a premyslene: napr. “Ó, aké je to úžasné. Aj ja by som to chcel …” alebo “Ó, aká si úžasná, chcel by som, aby si taká bola stále…” alebo “Ó,aké je to krásne, chcel by som aby to bolo stále, také krásne…”

2. / Stáva sa, že sa ľudia vyjadria:

“Syn môj, som na teba PYŠNÝ, že si to urobil tak dobre…”

Ale aj to nie je správne vyjadrenie, pretože PÝCHA JE HLAVNÝ HRIECH !

Ak sa máme správne vyjadriť tak napr. takto:

“Syn môj, som na teba HRDÝ, že si to urobil tak dobre…” 

Opäť je tu narážka na hlavný hriech: pýcha a závisť sú opakom čností ako je hrdosť a úcta. Treba si uvedomiť a brať vážne to, že útočia na naše čnosti. Snažia sa nám zakoreniť do podvedomia, že pýcha a závisť je niečim dobrým a potom v krytických situáciach – do ktorých sa dostávame pomerne často – tak sa vyjadrujeme nesprávne, pričom to ani nemyslíme zle. Ale ako dospelí ľudia by sme mali zvážiť slová a byť príkladom pre naše deti i budúce pokolenia.

Žalm 119, 65-72
IX (Tét)“Pane, svojmu služobníkovi si preukázal dobro, *
ako si prisľúbil.
Nauč ma dobrotivosti, múdrosti a poznaniu, *
veď verím tvojej náuke.

Pred svojím pokorením som blúdil, *
no teraz už dbám na tvoje výroky.
Dobrotivý si a preukazuješ dobrodenia, *
daj mi poznať tvoju spravodlivosť.

Pyšní vymýšľajú proti mne klamstvá, *
    no ja z celého srdca zachovávam tvoje príkazy.
Ich srdce stučnelo a otupelo, *
    ja však mám radosť v tvojom zákone.”

3./ Ďalším nesprávnym vyjadrením je, keď ľudia hovoria: “ZBOŽŇUJEM tieto filmy, šaty, jedlá …”

Sami vieme, že jedine Boh je ten, koho môžeme a máme zbožňovať a predsa to niekedy vyjde z úst, pretože je to zaužívané v spoločnosti. Avšak opäť treba zvážiť svoje vyjadrenia a nepodľahnúť citom a vášňam, pri takých vážnych vyjadreniach.

Je to hriech proti 3.Božiemu prikázaniu: “Nevezmeš meno Božie nadarmo !”

V tomto prípade sa priamo Božie meno nespomína, ale jeho podstata sa nepriamo spomína ako Božstvo, pričom sa daným veciam pripisujú vlastnosti aké sú hodné jedine pre Boha Stvoriteľa. A tak by sa dalo povedať, že je to určitým spôsobom aj hriech proti 2. Božiemu prikázaniu: “Nebudeš mať iných bohov, ktorým by si sa klaňal !” Aj keď sa výslovne nevyjadrujeme, že sa klaniame iným bohom, predsa už tým – pripisujeme Božskosť (Božstvo) veciam, ktoré im nepatrí – porušujeme Božie prikázanie. Ak to robíme z nevedomosti nie je to ťažký hriech, ale všedný je preto, lebo neberieme vážne napomenutia o správnych vyjadreniach.

A tak správne vyjadrenia pri takej príležitosti majú znieť s úžasom, ale nie s vyjadrením, že to zbožňujeme. Napr. : “Ó,aké je to úžasné, perfektné, krásne, pekné, .. tieto veci mám rád/rada.,… chutia mi (ak je to jedlo),… páčia sa mi (ak je to vec) “

***

“Nie je to, Boh vie čo!”

***

Taktiež zvyknú ľudia používať vetu: “Bohovský výlet ! Máme sa tu bohovsky.” 

Aj toto sú výrazy, ktoré spomínajú meno Božie nadarmo !!!

***

– Keď sa niekto opije, tak ľudia o ňom zvyknu povedať, že je “Pod obraz Boží.”

Čo tiež nie je správne sa takto vyjadrovať !

***

Aj výraz, ako je ” Milujem to (nejakú vec)!” Je tiež nesprávne, pretože degraduje a falšuje tak najdôležitejší pojem, ktorý sa častokrát znevažuje.

Pojem láska sa má vzťahovať na Boha, človeka ako aj všetko stvorené, avšak ak sa vyjadrujeme, že niekoho milujem, tak len voči bytostiam, ktoré majú nesmrteľnú dušu a tie sú: Boh (Otec-Syn-Duch Svätý), anjeli a ľudské bytosti. Ale nie zvieratá, ani príroda. Ich tzv.duše nie sú nesmrteľné a láska k nim nemôže byť rovnaká ako k bytostiam s nesmrteľnou dušou.

A preto sa k nim môžme vyjadriť napr. takto: “Mám rád zvieratá, prírodu a stvorené veci…” ale k Bohu a nesmrteľným dušiam sa máme vyjadrovať napr.takto: “Milujem ťa Boh moj a moja láska!” alebo k človeku: “Milujem Ťa moja žena, … dieťa,…!”

4. / Častokrát sa ľudia vyjadrujú, najmä vo východných náboženstvách ako aj nimi ovplyvnení kresťania, že vidia u dobrých ľudí AURU. Tento pojem nie je správny, pretože správny výraz pre tento fenomén je : SVäTOŽIARA. – táto mimoriadna skutočnosť je viditeľná u mnohých zriedkavo, avšak je skutočná najmä u ľudí, ktorí vynikajú svätosťou- vinikajúcou vierou a skutkami milosrdenstva.

Pojem “Aura” (aureola) je nesprávny, už aj tým, že v iných náboženstvách sa vysvetľuje ako dar od cudzích bôžikov, čo je hriech proti 1.Božiemu prikázaniu: “Nebudeš mať iných bohom, okrem mňa !”

Taktiež je známy u nich pojem : KARMA ako pojem, ktorý predstavuje stav duše a človeka. Lenže opäť sa tu dostávame do situácii, kedy sa určuje človeku ako sa má správať v takom stave a to božstvom, ktoré nie len že neexistuje, ale je dokonca prejavom padlých anjelov, ktorí sa takto prejavujú.

Slovo : “KASTA”poukazuje na istý stupeň “dokonalosti”, v ktorom sa človek nachádza, pričom opäť človeku určuje, či je hoden vstúpiť do Božieho Kráľovstva alebo nie je. Lenže najhoršie je na tom, že tento stupeň nie len že neexistuje v Božom meradle , ale sa aj nesprávne vysvetľuje. Pretože existujú určité stupne slávy a viery, ale podľa Božieho učenia, nie sú zhodné s tým, čo učia tieto náboženstvá ako sú Hinduizmus a Budhizmus.

 

5. / Niekedy ľudia v hneve používajú nadávku tzv. “NETVOR”. Dokonca je aj film a rozprávka z názvom: “Netvor a kráska”. Na prvý pohľad toto pomenovanie má svoj význam, keď ľudia chcú vyjadriť svoj pohľad na človeka, ktorý je navonok škaredý alebo zohavený, alebo keď vykonal niečo strašné.

Je lepšie použiť pojem: ZOHAVENÝ (ak je skutočne na pohľad škaredý) a ak urobil niečo strašne hriešne – vražda, mučenie …. tak radšej sa nevyjadrovať prívlastkom, pretože ide o odsudzovanie.

V každom prípade nie je správne používať tento pojem “Netvor” ani pre žiadnu inú príležitosť, pretože nie len že nevystihuje žiadne stvorenie, ale aj vytvára falošný dojem, či obraz o živote.

A / Nevyjadruje žiadne stvorenie, pretože ako môže byť niečo nazývané NETVOR, keď všetko, čo existuje je stvorené ?! A tak tento názov je neopodstatnený a mýli ľudské povedomie človeka.

B / Keďže Boh Stvoriteľ všetko stvoril, čo existuje, tak pomenovať niečo ako nie stvorené (v tomto prípade NETVOR),  je urážkou Boha a znevažovanie poslania, ktoré bolo človeku dané. Totižto človek dostal za úlohu správne pomenovať všetko stvorenie, ale v súlade s Božou vôľou. Tu však sa človek vyjadruje proti Božej vôle, pretože tento pojem odporuje tomu, čo Boh skutočne stvoril a tým je človek, ktorého nazvali : Netvor.

Ešte raz, zvážte slová, ktoré môžu byť rúhaním proti Duchu Svätému a ktoré sa nemusia odpustiť ako v tomto veku, tak aj v budúcom. 

 

6. / NÁHODA /  Ľudia zvyknú hovoriť o náhode, pričom to nie vždy myslia vážne. Jednoducho to akosi vyjde z úst, bez uváženia. Myslím hlavne na veriacich, pretože tí, ktorí sa nezaujímajú o Božie pravidlá a žiadosti, tak oni skôr považujú náhodu za bežnú záležitosť, ak nie je niečo naplánované. Avšak veriaci človek, ktorý verí, že o všetkom vie Boh a riadi celý svet, tak u takých sa stáva, že pri rýchlom rozhovore zvykňu povedať napr:

“Ak NÁHODOU pôjdeš okolo, tak sa zastav” alebo “Ani som to neplánoval, a NÁHODNE sme sa stretli.”  

Či už sa tak vyjadrujú veriaci alebo neveriaci, v každom prípade NÁHODA NEEXISTUJE a ani nevystihuje skutočnosť.

1. Náhoda neexistuje, pretože Boh nestvoril náhodu a ani nemôže byť stvorením, pretože je to následok okolností.

2. Náhoda nie je reálne skutočná, pretože všetko sa deje z nejakej príčiny, za ktorou sú dobrí alebo padlí anjeli. Nakoniec aj tak všetko sme s Bohom naplánovali a súhlasili so všetkým, čo nás v živote zastihne, takže nemôžme povedať, že o tom Boh nevedel alebo to nemal v pláne  a aj keby to bolo skôr v pláne niekoho iného ako by sme to my chceli, predsa už dávno sme sa preto rozhodli, len si toho nie sme vedomí, nakoľko náš duch bol stvorený ešte pred stvorením nášho tela a od počatia na tejto zemi si všetko nepamätáme.

Spoznávame čiastočne akoby za závojom – podľa túžby, ktorú vynakladáme pri spoznávaní našej minulosti i budúcnosti.

7. / OSUD /

Monohokrát som počul otázku: “Veríte na OSUD ?”, “Osud to zariadil.”

Niektorí považujú OSUD ako karmický zákon, ktorý predučil človeku, že v jednom živote bude chudobný a v druhom bohatý; inej zas , že bude v jednom živote pekná a v druhom nie veľmi pekná, alebo že bude robotník a v druhom podnikateľ a za následok je premárnenie jediného života na zemi (k takému názoru sa väčšinou uchyľujú tí, ktorí miešajú Kresťanstvo s Hinduizmom).

OSUD neexistuje, pretože Boh všetko vopred naplánoval spoločne s naším duchom a tak všetci máme rovnaký podiel na svojom živote, pričom to už nie je osudové predurčenie, ale vedomé a slobodné rozhodnutie, ktoré dáva človeku hodnosť, akú si zaslúži.

Keby sme mali vopred Bohom ustanovený Osud bez nášho rozhodnutia, neboli by sme stvorení na obraz Boží a Boha by sme považovali za nespravodlivého Otca, ktorý nás stvoril ako “panáčiky-bábky” bez slobodnej vôle.

8. /   V reklamách, ako aj v literatúre sa ľudia častokrát vyjadrujú úmyselne alebo z nevedomosti o zázračných skutkoch nesprávne.

Napr: hovoria: ” Krásna žena bola pôvabne OČARUJÚCA…” alebo ” Príroda bola prekrásna až priam OČARUJÚCA.”

Taktiež sa zvykne používať tzv.medzinárodný pojem: “MAGICKÝ”, čo je odvodené zo slova : Mágia”.  Zvykňu ich používať napr. pri zdôraznení na tajuplného sveta fantázií a detských hier, či tajomstiev pre ľudskú bytosť záhadnou skutočnosťou alebo naozaj len výmyslom.

Avšak v každom prípade pojem : “Čarovný” alebo”magický” vystihuje ten istý význam, ktorý protirečí slovu: “Zázračný”.

Aby sme lepšie pochopili tento rozdiel, slovo: “Zázrak” sa používa vtedy, ak napr. Boh prostredníctvom ľudí premenil vodu na víno, alebo vytriskla voda zo skaly, otvorilo sa more atď…

Pojem “Tajomný” je odvodené slovo od slova: “Tajomstvo” a preto má ten istý význam, čiže predstavuje udalosť, alebo bytosť, ktorú nemožno poznať úplne a rovnako. Takým je aj Boh a jeho svätí… Medzinárodné slovo, ktoré má ten istý význam je slovo : “Mystique” v čestine: “Mystický, Mystik”

A čo sa týka slova: “Magický” alebo “čarovný”, oboje sa používajú vtedy ak chceme vyjadriť, že daný skutok alebo bytosť praktizuje okultné praktiky, ktoré pochádzajú od padlých anjelov-démonov-zlých duchov.

A preto nie je správne používať tieto výrazi v súvislosti so skutočnými zázrakmi, alebo ako bežné slová, ktorými chceme vystihnúť pôvab a krásu ženy alebo prírody (a iných krásnych vecí), či na poukázanie tajomných skutočností, ktoré sú svojou prirodzenosťou dobré a vznešené.

 9. / “Nevezmeš meno Božie nadarmo!” (DT 20,2-17)

Ľudia častokrát berú meno Božie nadarmo, keď Ho nevzývajú (nevolajú), aby im skutočne pomohol, ale skôr aby tomu, kto počúva dali najavo, že ho/ju majú brať vážne alebo si tým žiadajú uznanie (aj za cenu, že spomenú meno Božie nadarmo).

NADARMO, pretože Ho nevyslovili, aby volali Boha o vypočutie a uskutočnenie Jeho vôle, ale ide im predovšetkým o svoju vôľu (bez ohľadu na to, aká je Božia vôľa).

Napr. ak “veriaci” človek, ktorý verí v Boha, (ale v danom momente Mu nedôveruje) povie druhému človeku : “Pane,Bože, kedy už to pochopíš ?!” alebo “Bože,môj, veď si to už mal/a mať dávno spravené !” ako aj  “Pán Božko ťa potrestá, ak nebudeš dobrý/á !”.

Takéto slovné spojenia, pričom sa spomína meno Božie nadarmo je výrazom nezodpovedného vyjadrenia danej osoby, ktorá si buď nepremyslela, alebo aj premyslela, čo povie a o to viac dáva vážnosť hriechu.

Avšak sa stáva, že aj “ATEISTI” spomínajú meno Božie nadarmo.

A to vtedy, ak chcú dosiahnúť svoj cieľ (i za cenu, že spomenú Boha vo svojich vyjadreniach).

Napr. “Boh mi je svedkom, že neklamem !” Pričom ako ateista, nechce aby mu Boh bol svedkom a tak už svojim samotným vyjadrením klame a zároveň berie meno Božie nadarmo!

Proti 3. Božiemu prikázaniu sa ľudia previňujú aj vtedy, ak SPOMÍNAJÚ MENÁ SVäTÝCH NADARMO !

Napr: “Ježiš, Mária, tak toto už je čo ? To je ale … “ alebo “Panenka Mária, skákavá, také niečo som ešte nezažil…” ako aj “Všetci svätí a sväté, ochraňujte toho človeka, lebo keď ja ho chytím, tak potom uvidí …!”

Takto nadarmo spomínané sväté mená, sú vyjadrením človeka, ktorý koná aj v hneve a je odhodlaný zveličovať, hlavne že presadí svoje záujmy.

“z pekla šťastie”

“Do pekla, prečo…?!”

“Do paroma”

“Parom” je meno bôžika hromu (slovanský pohanský bôžik)

Aj neznáme slová vyjadrené v hneve môžu privolať nešťastie v tom zmysle,  že ten, kto sa takto vyjadruje – utvrdzuje sa v duchu hnevu, nenávisti a pomstychtivosti. Je pohoršením pre ľudí, či už uznávajú alebo neuznávajú božstvo “Paroma”, lebo keď jedných utvrdzuje vo falošnej viere, tak druhých privádza k tejto falošnej viere.

“Do čerta, pekla,…” 

“Ani za Boha nebudete počúvať?!”

“Bohom zabudnuté kúty.”

“Ešte sa pri Vás Božia múdrosť nezastavila. Budem sa modliť, aby sa tak stalo.”

“Človek urobil dobre a tým pádom ho povýšili.”

“Dobrý nápad.” alebo “… a keďže bol pracovitý, tým pádom ho povýšili.” 

“Dostane novú šancu.”

“Hriešne dobré sušienky.”

“Vonku sa čerti ženia”

“Otvorila Pandorinu schránku s hriechom a na dne bola Nádej”.

“Osud to zariadil ináč.”

“Opití pod obraz Boží”

“Účel svätí prostriedky”

“Umelé prerušenie tehotenstva”

“Boh mi je svedkom, že sa pomstím.”

“Zlomte väz!”

“Čertovsky dobrá párty”

“Potratili ste rozum?”

“Magické číslo / 12.12.2012″

Reklamy
Comments
One Response to “Nesprávne zaužívané frázy-pojmy-terminológia”
Trackbacks
Check out what others are saying...


Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

  • Falošné ZJAVENIA VÍZIE – proroci

  • Falošné veštice – snáry – mágovia

  • Nebezpečné Hnutie NEW AGE

  • WEB.stránka zaoberajúc sa sektami

  • Viac o SEKTÁCH sa môžete dozvedieť u Borisa Rakovského

  • FILMY-HUDBA-LITERA…

%d bloggers like this: