Jaroslav Daniška ku vyjadreniu Branišslava Škrípeka o interrupcii.

Chce sa Branislav Škripek stať otcom politického fundamentalizmu?

Branislav Škripek je v novej generácii kresťanov v politike niečím podobným, ako bol pred ním František Mikloško. Prirovnania krívajú, ja viem, medzi obidvomi sú závažné rozdiely, ich impact-factor je neporovnateľný, ale majú jednu spoločnú črtu. Aj Škripek vie zaujať a prekvapiť. Nebojí sa prekročiť čiaru, ísť proti prúdu, najmä medzi svojimi. A v neposlednom rade, obidvaja si radi s ľuďmi tykajú.

Pamätám sa na staršiu výmenu medzi Františkom Mikloškom a Antonom Neuwirthom, prvý povedal, že Západ je založený na dogme, druhý mu to pokojne a trpezlivo vyvracal. Keď som si prečítal rozhovor s europoslancom Škripekom, mal som malé déjà vu.

Škripek v rozhovore s Karolom Sudorom zastáva výrazne iné postoje, aké mal v praktickej politike Mikloško.

Mikloško napríklad nikdy neváhal podporiť zákaz potratov, keďže rozumel nielen tomu, prečo je potrat morálne zlý a prečo s ním osobne nesúhlasí, ale aj tomu, že ľudský život je hoden zákonnej ochrany. Napokon preto sa Mikloško vždy angažoval aj v témach, akými boli genocídy a spravodlivosť medzi národmi. Spoločným menovateľom bol práve nevinný život.

Škripek je v praktickej politike výrazne inde.

Obhajuje osobný nesúhlas s potratmi a súčasne nesúhlas s ich zákazom. Argumenty sú povrchné a ľahko vyvrátiteľné, nielen filozoficky (prepáčte mi závan nepotizmu, keď sa odvolám na text svojho brata Patrika), ale aj prakticky, a to vrátane potratovej turistiky. Poľský príklad je naozaj presvedčivý. Treba ale poznať fakty, nie mediálne dojmy, o rozdiele medzi týmito dvomi kategóriami nebudem znalcov post-faktuálnej doby poučovať.

Ako svojho času upozornil Grzegorz Górny, poľský zákaz potratov z roku 1993 zmenil poľskú spoločnosť. Nejde len o to, že v Poľsku sa vykonáva okolo 500 potratov ročne, legislatíva zmenila povedomie. Citujem:

„(…) v roku 1993 až 65 percent Poliakov podporovalo dostupnosť potratov, proti bolo iba 30 percent. Môžeme teda povedať, že v čase, keď bol schválený zákon proti potratom, boli poslanci nastavení viac pro-life ako väčšina spoločnosti. Rovnaký výskum z roku 2011 ukázal, že výsledky sú diametrálne iné: vo verejnosti stojí na strane potratov iba 9 percent a proti nim až 85 percent respondentov. Väčšina tvrdí, že „ľudský život má byť chránený od počatia po prirodzenú smrť, bez ohľadu na ďalšie okolnosti”.  Iný výskum ukázal, že najväčšiu podporu má ochrana života medzi mládežou vo veku od 15 do 24 rokov, osobitne medzi tými, ktorí majú prístup k najnovším vedeckým poznatkom a majú častý kontakt so zahraničím. Na druhej strane, právo na potrat najviac podporujú osoby medzi 55. a 70. rokom života, ktorých svetonázor sa tvoril v období komunizmu.“

Toľko citát.

O Poľsku by sme mohli diskutovať dlho. Od toho, že čísla o potratovej turistike používané najčastejšie z prostredia potratovej loby sú hausnumerá, rovnako ako bolo klišé, že Poľky chodia za potratmi na sever Slovenska, až po skutočnosť, že legalizáciu potratov počas posledných 20 rokov v Poľsku žiadna relevantná strana nenavrhovala. Téma pred voľbami nerezonuje. Hoci po roku 1993 vládli v Poľsku postkomunisti, liberáli aj nacionalisti, nikto zákon nezmenil. Poľsko skrátka našlo konsenzus. Od susednej krajiny je minimálne nezdvorilé, ak realitu ignorujeme, prípadne obraciame naruby.

Ale naspäť k pánovi Škripekovi.

Viac ako jeho rozporné myslenie v kultúrno-etických témach ma totiž vyrušilo niečo, čo sa pomaly stáva trendom medzi kresťanmi v slovenskej politike. Ide o argument s Bohom.

Budem citovať. Pýta sa Karol Sudor, odpovedá Branislav Škripek.

„O tom (umelom oplodnení, pozn. JD) však rozhodujú samotné páry, nie konzervatívci. Páry najlepšie vedia, akým spôsobom chcú byť užitočné, lebo len ony vedia, akú túžbu cítia a čo je pre ne cesta. Prečo by im mal do toho niekto hovoriť?

Správne ste povedali, že rodičia si rozhodnú, či chcú byť toho pánmi. Ja tvrdím, že pánom je Boh. A že kto ho chce rešpektovať, nemôže sa stať pánom tvorstva. Pokora pred Bohom je aj o tom, že ak vám dieťa nedáva, treba to akceptovať. Nemôžeme robiť všetko.

Kým pre vás je embryo ľudskou bytosťou, pre iného ním byť nemusí. Žijú tu aj ateisti, agnostici a ďalší. Niekto mal rakovinu, po liečbe nemôže splodiť dieťa, túži mu však poskytnúť lásku, lebo v tom vidí naplnenie života. Čo niekoho oprávňuje starať sa mu do života a vyčítať mu, že koná neeticky, že na to nemá právo, že chce byť nad Bohom, že deti považuje za tkanivo a podobne? Je to urážlivé.

Delíme sa na skupiny ľudí s rôznymi pohľadmi, práve preto by o tom mala existovať otvorená diskusia. Či už bude môj názor väčšinový, alebo menšinový, ukáže vývoj spoločnosti.“

Koniec citátu.

To, čo v tejto krátkej výmene nastavil pán europoslanec, je pasca. Pasca, ktorá je nebezpečnejšia, ako sa môže väčšine čitateľov zdať.

Hoci Škripekova zdanlivá zmierlivosť (ilustrovaná tým, že nie je za zákaz potratov a pod.) môže pôsobiť napohľad tolerantne a Karol Sudor ho aj explicitne odlišuje od povestných „katolíckych talibancov“ (čakám od vás viac, pán Sudor), práve takéto uvažovanie vedie k fundamentalizmu a znemožňuje politickú diskusiu.

Vysvetlím. Argument Bohom – „ja tvrdím, že pánom je Boh“ – do politiky nepatrí. Každý, kto ho použije, totiž rezignuje na schopnosť niekoho presvedčiť. Osloviť ním možno iba veriaceho človeka, nikoho iného. A v politickej diskusii ide predsa o viac. Diskusia má zmysel práve v tom, že sa stretajú opačné názory a hľadá sa pravda alebo kompromis, podľa veci a situácie.  Preto sa má viesť racionálne, vecne. Ergo ak ide o ľudské právo, právo na život a podobne, treba argumentovať rozumom, nie vierou. Toto právo sa predsa týka každého, či v niečo transcendentné verí alebo neverí. Odvodzuje sa od toho, že je človek a nie, že je veriaci.

Ak si niekto takýto prístup zamieňa, je evanjelizátor, nie politik. Na politiku totiž vopred rezignuje.

Aby sme si rozumeli. Neznamená to, že Boha v politike spomenúť nemožno. Rozumel tomu aj Thomas Jefferson a Benjamin Franklin, ktorí zďaleka neboli zbožnými veriacimi a ktorí odvolanie na Stvoriteľa vložili do Vyhlásenia nezávislosti. Odvolanie na Boha a nescudziteľné práva však slúžilo na vyjadrenie princípu, že štát nemá mať absolútnu moc, že nemá arbitrárne rozhodovať o niečom, čo nezáleží na väčšine ani na menšine. Rovnaký zmysel má prítomnosť kresťanského princípu v preambule našej ústavy a zároveň absencia Boha v texte ústavy posilnená dôležitým a potrebným článkom ústavy, podľa ktorého sa naše právo neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.

K pointe.

Kresťania sú v slovenskej politike nezastupiteľní. Prinášajú témy, ktoré by bez nich buď neexistovali alebo by boli okrajové a ostrakizované. Lenže kresťania a vôbec všetci náboženskí veriaci musia rešpektovať oddelenie štátu a náboženstva, toho, čo je Božie a čo Cézarovo. Čím viac sú spoločensky v menšine, tým viac to má osudový význam.

Ak budú argumentovať Bohom, dokážu možno svojou charizmou nadchnúť farské fankluby, ale poškodia danej téme aj spoločnosti. Po prvé tým, že niektoré témy sa stanú náboženskými a neveriaci o nich ani nezačnú uvažovať. A po druhé tým, že vo svojich táboroch rozpútajú nekontrolovanú súťaž, kde postupne vyniknú stále väčší charizmatici. V politike možno bude častejšie padať meno Božie, ale bude to nadarmo. Pozrite sa do Ameriky a pochopíte, kam to môže viesť.

Politický katolicizmus pozná voči tomuto pokušeniu obranu, volá sa rozum.

Jaroslav Daniška

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

  • Falošné ZJAVENIA VÍZIE – proroci

  • Falošné veštice – snáry – mágovia

  • Nebezpečné Hnutie NEW AGE

  • WEB.stránka zaoberajúc sa sektami

  • Viac o SEKTÁCH sa môžete dozvedieť u Borisa Rakovského

  • FILMY-HUDBA-LITERA…

%d bloggers like this: