Andrej Rablovský k vyjadreniu Branislava Škrípeka o zákaze interrupcií

 

Reakcia na niektoré mediálne vyjadrenia Branislava Škripeka týkajúce sa ochrany života.

Branislav Škripek sa viackrát vyjadril, že je síce za ochranu života od počatia, ale za úplný zákaz umelých potratov pod hrozbou trestu by nehlasoval. Povedal to jednak pre Parlamentné Listy, ale tiež v rozhovore pre Denník N, ako aj v následnom videu. Vo svojej písomnej reakcii pre Postoj síce svoje výroky trochu upravil, ale stále nevyjadril presvedčenie, že život treba chrániť aj prostriedkami trestného práva. Som presvedčený, že takto prezentovaný postoj je nekonzistentný a myšlienke pro-life nepomáha. Dôsledná ochrana života vyžaduje, aby existovala aj hrozba trestu, a to tak za vraždu narodeného, ako aj nenarodeného. Iba takú spoločnosť možno považovať za spravodlivú. Očakávať, že raz potraty prirodzene vymiznú len vďaka osvete, je naivné a v rozpore s ľudskou skúsenosťou.

Je vhodné poznamenať, že diskusia, či trestať aj ženy podstupujúce potrat, nie je úplne nová a napríklad v USA sa rozhodujúca časť pro-life hnutia snaží navrátiť k právnemu stavu platnému pred rozsudkom Roe v. Wade, teda neusiluje sa o zavedenie trestov pre matky. Pred niekoľkými mesiacmi dokonca významný právny filozof Robert P. George na tejto skutočnosti postavil argument [1], že Donald Trump svoje pro-life postoje nemyslí úprimne, keďže ten sa verejne vyslovil za zavedenie trestov aj pre ženy. Na našom území je však situácia iná, život nenarodených detí bol chránený [2] ešte počas prvej polovice 20. storočia a túto ochranu prelomil až komunistický režim.

Pro-life politická stratégia

Pri ochrane života, podobne ako pri iných témach, je určite legitímne  a potrebné rozlišovať na jednej strane cieľ, teda aký právny stav chceme dosiahnuť a ktorý budeme považovať za optimálny a na druhej strane cestu ako sa k tomuto cieľu chceme dostať. Ak práve nie je priaznivé rozloženie síl v zákonodarnom zbore, tak je prirodzené, že sa ochrana života nezapracuje do legislatívy naraz, ale postupne, menšími krokmi a toto vyžaduje určitú politickú stratégiu.

Politik nemusí robiť explicitné vyhlásenia, o ktorých vie, že cieľu uškodia, najmä ak poskytuje rozhovor pre liberálne médium. No ak sa už vyjadrí, tak prezentovať jeden z krokov na tejto ceste ako cieľ (odmietanie celoplošného zákazu potratov vrátane trestov pre ženy) je neprípustné a hraničí so zavádzaním verejnosti. Podobne je to pri hlasovaní. Ak práve situácia v parlamente ochrane života nepraje, nie je ani potrebné, ani múdre, predkladať kontroverzné návrhy zákonov, ktoré sú síce zamerané na posilnenie ochrany života, ale nie je nijaká šanca, aby boli schválené. Ak však už taký návrh zákona predložený je, poslanec, ktorý svoje pro-life postoje myslí úprimne, nemá inú možnosť, než ho podporiť. Jednak je to jeho záväzok voči spravodlivosti, ale tiež tým jasne vyjadrí svoj názor, čím má možnosť vplývať na formovanie verejnej mienky.

Spravodlivosť bez trestu neexistuje

Zamyslime sa ale nad tým, prečo je vôbec potrebné, aby boli potraty zakázané aj pod hrozbou trestu.

Ľudstvo už od nepamäti považovalo vraždu za ťažký zločin. Všeobecne akceptovaná definícia vraždy je, že ide o úmyselné pozbavenie života nevinnej osoby. Pravdepodobne každý uzná, že nenarodený človek nemohol spáchať nijaké zlo, teda je nevinný. Taktiež sa dá dospieť k zhode na tom, že umelý potrat je vždy úmyselným konaním. Ústrednou otázkou teda je, či je ľudský plod osobou od počatia. Ak nie je, potom plošný zákaz potratov prostriedkami trestného práva nemusí byť celkom opodstatnený. Ak však osobou je, tak úplný zákaz potratov vrátane jeho vynucovania pod hrozbou trestu je nevyhnutnosťou a aktom elementárnej spravodlivosti. V tejto úvahe budeme vychádzať z predpokladu, že ľudský plod je osobou od momentu počatia, pričom argumenty v prospech tohto tvrdenia je možné nájsť napríklad v [3] a [4]. Predpokladám, že s touto premisou by súhlasil aj europoslanec Škripek. Existujú síce argumenty za umelé potraty aj za predpokladu, že ľudský plod je osobou od počatia [5], ale vzhľadom na to, že ani europoslanec by sa s nimi zrejme nestotožnil, nebudeme za nimi v tejto úvahe zaoberať.

Pri uvažovaní o opodstatnenosti a nevyhnutnosti trestu je vhodné pripomenúť, čo je trest a aké má funkcie. Už Platón vo svojom dialógu Gorgias vyjadruje názor, že trest je jednak zadosťučinením pre poškodeného, ale taktiež dobrom pre samotného potrestaného, pretože vedie k jeho náprave. Všeobecne akceptované ponímanie trestu berie do úvahy aj ochranu spoločnosti tým, že hrozba jeho uloženia odstrašuje ľudí od páchania trestných činov. Dôležité je však aj vyjadrenie morálneho odsúdenia činu, resp. páchateľa, spoločnosťou.

Je vhodné rozlišovať dva aspekty trestu. Prvým je trest určený zákonom, ktorý sa vzťahuje na všetkých páchateľov konkrétneho trestného činu a ktorý býva stanovený určitým rozpätím. Druhým je trest vymeraný súdom, ktorý sa vzťahuje na konkrétny skutok spáchaný konkrétnym páchateľom a ktorý musí byť uložený v medziach zákona. Nie vždy je správny prístup, keď zákon nedáva súdu inú možnosť, než uložiť vysoký trest bez ohľadu na okolnosti. To môže viesť k mnohým rozsudkom, ktoré by boli veľmi tvrdé a v konečnom dôsledku by nemuseli byť ani spravodlivé. Z vyjadrení europoslanca Škripeka však vyplýva, že on je už proti tomu, aby bol pre ženy podstupujúce potrat, zákonom stanovený akýkoľvek trest. To by znamenalo, že žiadna žena za žiadnych okolností by nebola za vraždu svojho nenarodeného dieťaťa potrestaná. Takýto stav by však nespravodlivo diskriminoval nenarodených a znižoval ich ochranu. Ak totiž spoločnosť umožní ľudský život určitej osobe beztrestne zničiť, hoci je tá osoba jeho matkou, v skutočnosti tým potvrdzuje, že tento život je menej hodnotný, keďže má menšiu ochranu. Najmä keď sa vezme do úvahy, že za vraždu svojho už narodeného dieťaťa by matka trestu podliehala.

Preto je spravodlivé, aby vražda aj nenarodeného človeka bola trestná. Malo by však byť v kompetencii súdu, aby zohľadnil prípadné špecifické okolnosti každého činu a v prípade, že je to opodstatnené a spravodlivé, trest mimoriadne znížil alebo ho vôbec neuložil. V prípade umelých potratov ich totiž ženy častokrát podstupujú pod nátlakom okolia a nie zriedkavo dokonca kvôli nátlaku otca dieťaťa. Ak by bol trest určený v zákone, ale súd by mohol od jeho uloženia upustiť, dosiahla by sa dôsledná ochrana života (každý umelý potrat by bol trestným činom), ale zamedzilo by sa tvrdosti zákona a prípadnej nespravodlivosti. Mnohé matky sú potrestané už tým, že musia žiť s výčitkami svedomia. Je však potrebné a spravodlivé, aby všetci, ktorí sami podnecujú k vraždeniu nenarodených detí, prípadne ich vykonávajú pre materiálny prospech, podliehali prísnym trestom, prinajmenšom porovnateľným s trestami za vraždu už narodeného človeka.

Treba poznamenať, že trest sa udeľuje aj v prípadoch, ak rodič spôsobí smrť svojho, už narodeného, dieťaťa z nedbanlivosti (známy je napríklad prípad zabudnutého dieťaťa v aute). Takýto čin nie je vraždou (chýba úmysel), no spoločnosť si život toho dieťaťa natoľko cení, že považuje za spravodlivé, ak rodiča súd potrestá. Iste, väčšinou ide o podmienečné tresty a odsúdený sa nedostane do väzenia. Ale stále je to trest. Pritom omnoho väčším trestom bývajú v takýchto prípadoch výčitky svedomia, než nejaký formálny rozsudok súdu. Preto je logicky nekonzistentné a intelektuálne nepoctivé, ak europoslanec schvaľuje súčasný stav, pri ktorom za úmyselný potrat matke nehrozí ani symbolický trest. Keď spoločnosť trestá (hoci nie až tak prísne) za smrť z nedbanlivosti, o čo viac je spravodlivé, aby trestala za zbavenie života, ktoré je úmyselné.

Argumenty proti zákazu potratov

Branislav Škripek vo svojom rozhovore pre Denník N argumentuje aj tým, že „zákaz interrupcií by priniesol nielen potratovú turistiku, ale zrejme by sa výkonu potratov venovali aj rôzne babice a ženy by pri tom pozabíjali.“

K prvému argumentu (o potratovej turistike) treba poznamenať dve veci. Po prvé, keď by žiadateľka musela kvôli potratu vycestovať, prinajmenšom by sa musela zamyslieť nad dôvodmi, prečo ho nemôže podstúpiť na Slovensku. Po druhé, Slovensko by mohlo byť príkladom aj pre ostatné krajiny Európskej únie, ako europoslanec Škripek naznačuje aj vo svojom videu.

Ani druhý argument, že ak by sa potraty úplne zakázali, tak by boli vykonávané neodborne a ohrozovali by životy matiek, a preto by nemali byť zakázané, neobstojí. Snaha chrániť zdravie a život matky je iste chvályhodná, no táto nemôže byť za cenu odstránenia ochrany života jej dieťaťa. Navyše nie je dôvod, aby páchanie zločinu, obzvlášť tak opovrhnutiahodného ako je vražda bezbranného a nevinného dieťaťa, bolo akýmkoľvek spôsobom chránené alebo uľahčované.

Tento Škripekov argument  je však nebezpečný aj z hľadiska možného budúceho zápasu o právnu úpravu eutanázie. Predstavme si, že by bola niekedy v budúcnosti eutanázia legalizovaná a stala by sa akceptovanou značnou časťou spoločnosti (ako je to v súčasnosti s potratmi). Potom by politici zastávajúci názory europoslanca Škripeka nehlasovali za jej zákaz, ale mohli by argumentovať, že ľudia budú páchať samovraždy aj tak a navyše budú pritom viac trpieť, ak za im zamedzí prístup k „bezpečnej“ eutanázii. Možno by sa našiel niekto, kto by vytiahol argument, že upieraním prístupu k legálnej eutanázii sa spôsobuje meškanie vlakov, keďže mnohí samovrahovia zvyknú končiť svoj život práve na železnici. Iní by možno argumentovali aj ekonomickými dôsledkami. Lenže pri tomto druhu argumentácie vždy uniká podstata – že tu ide o ľudský život, pri ochrane ktorého nemožno robiť kompromisy. A to platí tak pri živote narodeného, ako aj nenarodeného.

Poľský návrh zákona

Europoslanec Škripek sa verejne postavil proti poľskému návrhu zákona o ochrane ľudského plodu a vyhlásil, že by zaň nehlasoval. Dosiahol pritom zhodu aj s liberálmi ako Martin Poliačik, Simona Petríková, či dokonca Monika Flašíková Beňová. Vo videu tiež naznačoval, že tento návrh by trestal iba ženy.

Preto by som rád poznamenal, že pán Škripek zrejme nemá k dispozícii úplné informácie o tomto poľskom návrhu zákona. (Pracovný preklad je dostupný na http://www.slovakiachristiana.sk/dokumenty/PolskaZakonodarnaIniciativa2016.pdf). Ten totiž súdu umožňoval mimoriadne znížiť trest alebo ho vôbec neuložiť, ak je páchateľom matka počatého dieťaťa. Zrejme žiadny ľuďmi vytvorený zákon nie je dokonalý, ale tento poľský návrh mal, najmä kvôli už spomínanému ustanoveniu o možnosti mimoriadneho zníženia či neuloženia trestu pre matku, k dokonalosti veľmi blízko. Na jednej strane zavádzal absolútnu ochranu života, na strane druhej nebol neprimerane tvrdý a dával súdu možnosť zohľadniť špecifické okolnosti každého prípadu.

Nielen kresťania sú pro-life

Mnohých čitateľov zaskočilo, keď Branislav Škripek v rozhovore pre Denník N urobil tému ochrany života výlučne kresťanskou a jej presadzovanie považuje za „vnucovanie svojho kresťanského názoru“. Vo svojej reakcii na Postoji svoj názor zopakoval, keď napísal, že na zákaz potratov „v slovenskom zákonodarnom zbore nie je dostatok kresťanov.“

Je síce pravda, že v súčasnosti je táto téma podporovaná najmä kresťanmi, ide však o záležitosť prirodzeného práva a základnej spravodlivosti. Existuje mnoho ľudí, ktorí nie sú kresťanmi, ale umelý potrat považujú za nesprávny. Myslí si snáď europoslanec Škripek, že aj autor Hippokratovej prísahy bol kresťan, keď do nej zahrnul: „Nijakej žene nepodám prostriedok na vyhnanie plodu“? Prezentovanie ochrany života ako výlučne kresťanskej témy má za následok, že nekresťania ju považujú za niečo, čo sa ich netýka a v konečnom dôsledku nevedie k zmene myslenia týchto ľudí.

Branislav Škripek tvrdí, že dôslednou ochranou života dosiahneme len odpor voči kresťanom. Doslova sa vyjadril: „Som za to, že je nesprávne robiť potraty, ale plošné zákazy vedú len k vytváraniu hnevu v spoločnosti“. Preto by som rád upriamil jeho pozornosť na slová Evanjelia, ktoré povedal Kristus svojim učeníkom [6]: „Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel prv ako vás. Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale preto, že nie ste zo sveta, že som si vás ja vyvolil zo sveta, svet vás nenávidí.“ Na inom mieste hovorí [7]: „Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno.“ a tiež „Nemyslite si, že som priniesol pokoj na zem: Nie pokoj som priniesol, ale meč. Prišiel som postaviť syna proti jeho otcovi, dcéru proti matke, nevestu proti svokre.“ [8]. V pôvodnom Božom pláne určite nebolo takéto rozdelenie, no po prvotnom hriechu sa situácia zmenila. Týmito slovami Kristus predvídal, aké dôsledky bude mať učenie, ktoré nám priniesol. Vedel, že Satan sa bude snažiť strhnúť ľudstvo na svoju stranu, aby sa pridalo k jeho odboju voči Bohu – takže keď bude časť ľudí uctievať pravého Boha a nasledovať Jeho učenie, povedie to ku konfliktom a rozdeleniu. To však nie je a nesmie byť dôvod, aby kresťania robili kompromisy alebo si prispôsobovali žitie Evanjelia, len aby nepodnietili pohanov k hnevu. Kristus povedal jasne: „Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť, lebo to isté robili ich otcovia falošným prorokom!“ [9] Nezabúdajme, že celé dejiny sú zaplnené väčším či menším prenasledovaním kresťanov a nie je dôvod, aby sa to v budúcnosti zmenilo. „Ale kto vytrvá do konca, bude spasený“ [7]

Veľmi prekvapujúca bola odpoveď v rozhovore pre Denník N na otázku, či by pornografia mala byť zakázaná alebo iba obmedzovaná. Branislav Škripek sa vyjadril, že na to nemá jasnú odpoveď. Prekvapujúce je to preto, že vyštudoval teológiu, a teda by mal poznať postoj svätej Cirkvi, ktorý je k tejto otázke jednoznačný [10]: občianske autority sú povinné zabrániť výrobe a rozširovaniu pornografických materiálov.

Záver

Branislav Škripek robí mnoho dobrého a vo svojej funkcii poslanca Európskeho parlamentu presadzuje viaceré prospešné návrhy. Niektoré jeho postoje však nie sú v súlade s kresťanským učením a môžu spôsobovať zmätenie a nejednotu.

Postoj „som proti potratom, ale nechcem, aby sa zakázali“ je logicky nekonzistentný a je nielen v priamom rozpore s učením [11] svätej Cirkvi, ku ktorej sa Branislav Škripek hlási, ale tiež priamo bráni dôslednej ochrane života a je nezlučiteľný tak s kresťanskou vierou, ako aj s prirodzeným právom.

Autorom je Andrej Ralbovský

[1]  https://www.firstthings.com/web-exclusives/2016/03/trump-is-no-pro-lifer
[2]  http://ippr.sk/s/148-ochrana-plodu-a-plodnosti-na-slovensku-1939-1945
[3]  Robert P. George and Patrick Lee, “Acorns and Embryos,” The New Atlantis, Number 7, Fall 2004/Winter 2005, pp. 90-100
[4]  Finnis, J.. “The Rights and Wrongs of Abortion”. Philosophy and Public Affairs 2:2 (Winter ‎1973): 117–145. JSTOR 2265137
[5]  Judith Thomson, “A Defense of Abortion,” Philosophy and Public Affairs 1 (1):47-66 (1971)
[6]  Jn 15,18-19 (http://svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Jn+15%2C18-19)
[7]  Mt 10,22 (http://svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt+10%2C22+)
[8]  Mt 10,34-35 (http://svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt+10%2C34-35)
[9]  Lk 6,26 (http://svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Lk+6%2C26)
[10] KKC 2354 (http://katechizmus.sk/index.php?action=getp&pstring=2354)
[11] KKC 2273 (http://katechizmus.sk/index.php?action=getp&pstring=2273)

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

  • Falošné ZJAVENIA VÍZIE – proroci

  • Falošné veštice – snáry – mágovia

  • Nebezpečné Hnutie NEW AGE

  • WEB.stránka zaoberajúc sa sektami

  • Viac o SEKTÁCH sa môžete dozvedieť u Borisa Rakovského

  • FILMY-HUDBA-LITERA…

%d bloggers like this: