V magickom svete pokémonov


www.sekty.sk/sk/articles/show/907

Čo je to manga? Na túto otázku neexistuje jednoduchá odpoveď. Prostredníctvom mangy vstupujeme do sveta stvoreného inou, odlišnou kultúrou. Pre európsku kultúru a tradíciu predstavuje celkom nový, navyše cudzorodý fenomén.
Historici tvrdia, že k oživeniu mangy prispeli Briti svojím satirickým časopisom Punch, ktorý už roku 1862 existoval aj v japonskej verzii. Manga v súčasnom význame toho slova vznikla v dvadsiatych rokoch. Staré vplyvy však vidno dodnes – už len vo voľnom zaobchádzaní s kádrami a v skladbe strany.
Rozvoj komiksov sa v plnej miere začal v 50. rokoch. Aj americký a európsky komiks mal vplyv na mangu – práve odtiaľ prebrala pre ňu charakteristické obláčiky s dialógovými textami.

„Japonský Disney”
Za otca súčasnej mangy, kresleného filmu a fantastiky sa považuje Osamu Tezuka, tvorca komiksov, ktoré sa zaoberali témami, aké si len vieme predstaviť – science fiction, príbehmi, akčnou literatúrou, románmi, hororom a drámami pre dospelých. Týmto spôsobom vytvoril novú skupinu záujemcov, ktorá mala zastúpenie v každej vekovej skupine. Roku 1963, keď už bol Tezuka komiksovým umelcom, rozhodol sa vstúpiť na pole japonskej animácie. Stal sa jej pionierom, keď vytvoril čiernobiely animovaný seriál Tetsuwan Atom, na Západe známy ako Astro Boy. Treba poznamenať, že v 60. rokoch bol Osamu Tezuka zamestnancom dielne Walta Disneyho. Tam si osvojil najnovšie trendy a techniky v umení kreslenia komiksov.
Japonské umenie tvorby komiksov a animovaných filmov je odlišné od európskej a americkej školy, je v ňom veľa starojaponských prvkov. Práve Osamu Tezuka zaviedol veľmi špecifický spôsob stvárňovania postáv. Charakteristickým prvkom bola drobná tvár, veľké oči, ohrnutý nos a zvýraznené detaily ženského pohlavia. Dievčatá majú často oblečené vyzývavé kostýmy, ktoré kontrastujú s ich detskými črtami tváre. Je to jedna z najľahšie rozoznateľných konvencií mangy. Osamu Tezuku nazývali „japonský Disney” alebo „boh mangy”. Tvorba animovaných filmov sa stala zdrojom vysokých finančných príjmov, keďže náklady boli pomerne nízke. Okrem toho sa vytvorili nové možnosti nedostupné pre dejový film. Na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov vstúpili do mangových ateliérov počítače. Vznikol nový pojem digital people, označujúci tvorcov „kresliacich” prostredníctvom binárneho systému. Dokonca aj umelci staršej generácie dnes prostredníctvom počítačov robia korektúry na predtým pripravenej kovovej platni. Mladší podľahli vláde elektroniky.

Súčasné mangy
Súčasné mangy sú publikované v troch základných formách: ako internetová stránka, CD ROM a tradičný komiks. Hodno sa tu zmieniť aj o existencii rôznych druhov mangy. Je to v prvom rade shonen manga – určená pre najmenšie deti. Postavy z tejto skupiny často dospievajú súčasne s čitateľmi a mávajú podobné problémy. Sem napríklad patrí (v Poľsku, ale i na celom svete) populárna Sailor Moon – Čarodejka z Mesiaca. Manga v štýle shonen – určená pre chlapcov – sa orientuje na akčné scény (napr. Dragon Ball, Pokémon). Shojo manga je určená výhradne pre dievčatá. Často je tu hrdinkou úbohé dievča, sirota, ktorá bojuje o prežitie v ukrutnej realite. Ďalším druhom mangy je bishonen manga – komiksy, v ktorých hrdinami sú štíhli, dlhovlasí a zženštilí chlapci. Tento druh je určený predovšetkým pre dievčatá vo veku 12 rokov. Takéto komiksy predstavujú príbehy chlapčenských homosexuálnych vzťahov. Pre žiakov a deti, ktoré majú v škole problémy, bola špeciálne vytvorená gakuen mono manga a pre milovníkov športu spocon manga.

Milostné romány kniežaťa Poniatowského
Vážnejší štýl mangy reprezentuje jidaigeki – historický komiks populárny medzi staršími i mladšími. Ako zaujímavosť možno povedať, že v tejto sérii sa objavil aj typicky poľský prvok. Týka sa to komiksu Až do neba, ktorého autorom je Rjoko Ikeda. Zaoberá sa poľskou históriou v časoch rozdelenia. Úprimne povedané, so skutočnou históriou má pramálo spoločné. Táto čiernobiela trojdielna séria rozpráva o kniežati Jozefovi Poniatowskom, jeho tragických osudoch a predovšetkým o jeho dráždivých románoch, odohrávajúcich sa na pozadí niekoľkých historických udalostí.
Avšak v mange možno rozlíšiť oveľa viac druhov. Určené sú pre každú vekovú a spoločenskú skupinu a profesiu. Nemá zmysel všetky analyzovať, pretože väčšina z nich vzniká a zaniká v priebehu niekoľkých mesiacov. Pojem anime označuje japonský kreslený film. Vzniká veľmi často na základe mangy a súčasne je veľmi obľúbený na celom svete. Nachádza konzumentov v troch úrovniach: v televíznej – mnohodielne seriály (napr. Čarodejka z Mesiaca, Dragon Ball, Bojovníci zverokruhu, Pokémon, Kapitán Jastrab); vo videodistribučnej a vysokorozpočtovej kinematografii (napr. Kňažka Mononoke, Pokémon, Dragon Ball).

Kawaii – najväčší v Poľsku
Najtypickejším časopisom s najväčším dosahom v Poľsku je časopis Kawaii. Je to 84-stranový farebný dvojmesačník s nákladom až 40 tisíc kusov. Vychádza vo vroclavskom vydavateľstve Shilver Shark. Časopis je určený predovšetkým pre deti a mládež vo veku od 10 do 20 rokov, ale čítajú ho i starší dospelí. V obsahu možno nájsť recenzie (asi 40 – 45 %), rozhovory s tvorcami komiksov a správy zo stretnutí ctiteľov mangy a anime v Poľsku a vo svete (15 – 20 %), ďalej kútik fanúšikov mangy (asi 10 %), reklamy filmov, komiksov, počítačových hier a iných noviniek týkajúcich sa mangy a anime (10 – 15 %). Pokúsme sa teraz na jednotlivé časti pozrieť dôkladnejšie.

Mužské, šťavnaté dialógy
Recenzie sa týkajú predovšetkým filmov a komiksov. Žiaľ, všetky obsahujú veľkú časť negatívnych emócii, je tu veľa bojových scén a násilia. Ich obsah väčšinou pozostáva zo súperenia a podfukov. Ako príklad uvediem citáty týkajúce sa nasledujúcich filmov: Patlabor, Ciber City Dedo 808, Applesee, The Guyver, Dragon Baal, Čarodejka z Mesiaca a iné.
Recenzia filmu Patlabor: „…je to veľmi ambiciózna produkcia, isto hodná odporúčania najmä tým, ktorí si cenia dobré intrigy a revolučnú grafiku” (Kawaii č. 3/1997, s. 13); – „…Cyber City Dedo 808 – stojí za povšimnutie? S čistým svedomím môžem odpovedať, že ÁNO! Tento titul patrí k top-filmom a priebeh niekoľkých rokov mu v nijakom prípade neprirobil dlhú šedivú bradu. Krv tu strieka tak výdatne, že z času načas musíte utrieť handrou obrazovku televízora, aby ste lepšie videli. Reč, ktorú používajú hlavní hrdinovia, to sú taktiež dobré mužské šťavnaté dialógy.” – Film Applesee: „…dej sa odohráva v 22. storočí po tretej svetovej vojne. Je to akčný film s mnohými naháňačkami, strieľaním a explóziami. Dialógy sú často prerušované slovami, ktoré sa všeobecne považujú za urážajúce…”; – Film The Guyver: „…v tomto filme sa často používa výrok: Prečo sa s niekým hádať, keď ho môžeš zabiť?” Iný text odporúča hlúposť a agresiu: „…príšery málo rozmýšľajúce, ale zato vraždiace, sú lepšie ako priemerný človek… Film dokáže prekvapiť ukrutnosťou a nečakaným sadizmom. Atraktivita tvorov (…) sa výrazne líši od zásad krásna. Keby Frankenstein uvidel jedného z nich, určite by dostal infarkt” (č. 7/1998, s. 10, 14, 16, 18). – Film reklamujúci východné bojové umenia Dragon Baal: …nechýbajú tu efektné bojové scény, vzorové kopance a údery podané rôznymi spôsobmi a z rôznych perspektív… – tu sa bojuje do konca, dokiaľ pľúca ešte môžu dýchať, päste a nohy rozdávať zdrvujúce údery a zvyšky energie chi možno prerábať na efektný ohňostroj. Tu sa bojuje na život a na smrť” (č. 2/2001, s. 25).

Brutalita a demoralizácia
Japonské komiksy sú také brutálne, že ich ani nemožno porovnávať s americkými, ktoré sú takisto plné násilia. Obe sú prostriedkom demoralizácie detí. A údajne hlboký obsah, zaujímavé scenáre alebo „umenie” animácie – to je v skutočnosti stretnutie s okultizmom, démonológia, New Age. Napríklad séria Čarodejka z Mesiaca rozpráva príbehy troch dievčat, ktoré Kráľovná anjelov zverbuje do vojny s bojovníkmi zo sveta diablov. Každé z dievčat dostáva magický predmet, vďaka ktorému sa môže transformovať na bojovníčku. Ďalší film zasa nabáda meditovať: „Čarodejka z Marsu je najspevavejšia z celého spoločenstva a oplýva nezvyčajnými schopnosťami – skladá piesne a zbožňuje meditáciu, navyše je znamenitým médiom. Má všetky predpoklady na kvalifikovanú kňažku, čo je v jej prípade ešte podmienené aj geneticky – jej starý otec je tiež kňaz.”

Netypická rodina
Takýchto filmových seriálov i komiksov o magických dievčatách existuje veľmi mnoho. Pre dievčatá boli vytvorené aj filmy a komiksy s kvetnatejším štýlom plným romantiky, kde sa najčastejšie rozprávajú milostné príbehy. Nechýba ukazovanie nemorálnych scén medzi hrdinami, vyskytujú sa rodinné „trojuholníky” a „štvoruholníky”, ale aj príbehy týkajúce sa zaľúbených mládencov. Ako príklad nám poslúži citát recenzie filmu Marmalede Boy: „Príbeh sa začína dosť netypickým spôsobom: jedného krásneho dňa manželia Koishikawovci s úsmevom na tvári oznamujú svojej dcérke (…), že sa rozvádzajú. Prečo, ako, načo!?! Jednoducho, toto leto boli na dovolenke na Havajských ostrovoch, kde poznali iných manželov – pána a pani Matsuurových. V dôsledku toho sa pani Rumi Koishikawa zaľúbila do pána Youji Mastuura a naopak… Dohodli sa, že si vymenia životných partnerov – rozvedú sa a za niekoľko mesiacov, vymedzených zákonom, sa znova vezmú, ibaže naopak. A aby nezničili život svojim deťom, Miki a Yuu, bude celá netypická rodinka spoločne bývať v jednom veľkom dome” (č. 3/2000, s. 62). Takýchto a podobných textov možno medzi recenziami nájsť oveľa viac. Okrem toho sa v tejto časti časopisu objavujú články týkajúce sa ukrutných démonov a upírov, niektoré z nich majú silné ezoterické a okultistické podtexty.

Fanúšikovia mangy a anime
Ďalšia časť je určená pôsobeniu fanúšikov mangy v Poľsku a vo svete. Nachádzajú sa tu relácie z rôznych kultúrnych akcií, komiksových a filmových ukážok, ktoré milovníci mangy radi organizujú v kultúrnych domoch, školách a na iných verejne prístupných miestach. Tieto stretnutia uľahčujú priamy prístup k veľkým mládežníckym skupinám a prenikajú do rôznorodých prostredí. Počas ich trvania majú záujemcovia možnosť nakupovať ponúkané filmy, komiksy a hry. Organizujú sa aj konkurzy a kvízy týkajúce sa mangy a anime. Takýmto spôsobom sa predurčuje smerovanie záujmov a organizujú sa stretnutia fanklubov jednotlivých hrdinov. Na stretnutia sa pozývajú známe osobnosti z verejného života, vedú sa s nimi rozhovory, čo má za cieľ zvýšiť prestíž stretnutia a jeho vierohodnosť. V každom čísle je rozhovor s tvorcami konkrétneho komiksu alebo filmu, eventuálne sa v ňom predstavujú postavy najväčších tvorcov mangy, ktorí napomohli rozvoj tohto žánru. Takisto sa prezentujú ich najpopulárnejšie diela.

Kruh čitateľov
V časopise, o ktorom hovoríme, majú čitatelia svoj kútik – Kawaiiovu kontaktnú skrinku. Zahŕňa listy čitateľov a ďalšie rubriky: Poznávame sa, Pomocná dlaň a Galéria čitateľov. V rubrike Poznávame sa redakcia uverejňuje adresy čitateľov, ktorí chcú nadviazať kontakt s inými fanúšikmi mangy a anime. Svoje stále miesto má aj rubrika Pomocná dlaň. Prostredníctvom nej majú čitatelia možnosť vymieňať si alebo predávať fanúšikmi vyhľadávané časopisy, komiksy, filmy, plagáty atď. Je tu aj Galéria obrázkov, v ktorej sa zase uverejňujú obrázky obľúbených hrdinov nakreslené čitateľmi.
Pozrime sa bližšie, akí sú čitatelia a aké sú ich záujmy. Na základe analýzy Kawaiiovej kontaktnej skrinky môžeme konštatovať, že 55 % z nich sú dievčatá a 45 % chlapci. V listoch sa zaoberajú problémami okolo videných filmov alebo prečítaných komiksov, vymieňajú si názory o galérii obrázkov mangových postáv, svoje adresy, hľadajú priateľov s podobnými záujmami, napríklad: „Som fanúšikom mangy a anime, Dragon Baal, upírov. Chcem nadviazať kontakt s inými šialenými fanúšikmi.” „Ahojte!!! Šialená čarodejka z rodu temných Elfov nadviaže myšlienkový kontakt, a nie iba!!! Ak okultizmus, mágia, m&a (manga a anime – pozn. prekladateľa), fantázia a tvrdá hudba riadia tvoje podvedomie – skontaktuj sa so mnou!”; – „S divokou príjemnosťou nadviažem kontakt so všetkými bytosťami (aj ľuďmi), ktoré sa aktívne zaujímajú o m&a, ale aj o fantáziu rôzneho druhu, upírizmus, mágiu.” – „Nadviažem kontakt s fanúšikmi m&a, RPG (druh počítačových hier), Japonska a so všetkým, čo je s tým spojené.” – „Hej, som vysadená na: 1. yaoi, 2. fantasy, 3. metalovú hudbu. Hľadám osoby s veľmi blízkymi záujmami, s dôrazom na prvý bod. Som dievča, ak by sa niekto pýtal” (č. 4/2001, s. 76-77).

Subkultúra fanúšikov
Čitatelia sa často stotožňujú s hrdinami obľúbených diel; existujú početné kluby fanúšikov, napríklad Čarodejky z Mesiaca, Dragon Ball, Pokémon. Tieto deti sú často osamotené a utiekajú sa do sveta fantázie. „Predtým, ako sa objavila na Polsate (poľská televízna stanica – pozn. prekladateľa) Sailor Moon” – píše čitateľka, „bola som osamotená, nemala som priateľov, nikto ma neľúbil, až som raz poznala čarodejku. Ona zmenila celý môj život. Získala som väčšie sebavedomie, veľa priateľov, nových známych (bolo to úžasné). Keď ale Čarodejka z Mesiaca zmizla z obrazovky, stratila som sebavedomie i mojich priateľov. Neviem, čo mám robiť. Občas rozmýšľam nad tým, že nemá cenu žiť, to je koniec. Po odchode Sailor Moon som celý deň preplakala. Chcela by som ju uvidieť ešte raz. Neviem, či má zmysel žiť” (č. 5/1997, s. 63).

To je celý priemysel!
V reklame nájdeme často opakované mená komiksov, filmov, počítačových a kartových hier, plagátov a iných noviniek spojených s mangou a anime. Reklamujú sa aj obchody, ktoré distribuujú takýto tovar, podobne internetové stránky. Mládež sa povzbudzuje, aby posielala protesty do televízie – prikladajú sa aj vzorové listy, ktoré majú prinútiť vysielať podľa možnosti čo najviac japonských filmov. Redakcia sugeruje mladému konzumentovi, že má právo domáhať sa filmov tohto druhu a že záleží iba a výlučne na ňom, aké filmy sa v televízii budú vysielať. Čitateľom sa navrhuje účasť v konkurzoch, hlasovanie v hitparádach, v ktorých sa ako ceny udeľujú vytúžené komiksy a pod. Týmto spôsobom sa mnohonásobne zvyšuje popularita takéhoto propagovaného tovaru. Kontakt detí s mangou a v nej obsiahnutou napríklad pornografiou, narúša ich psychiku, vytvára chybné názory a postoje v sexuálnej oblasti, v manželstve a rodine. Vzhľadom na neveľkú zásobu životných skúsenosti môže mladý človek predpokladať, že obraz ľudskej sexuálnej aktivity, ktorý sa mu predstavuje v hre alebo pornografickom filme, je vzorovým obrazom, štatisticky všeobecne rozšíreným. Môže si myslieť, že je to pravý a normálny spôsob správania. Môže tiež usudzovať, že jeho sexualita je predovšetkým hravou relaxáciou, niečo, čo je v jeho živote na prvom mieste a zmysly sú zákonným regulátorom jeho správania. Tu už nie je miesto na hľadanie iných hodnôt a sebavýchovu.

Sexuálna sloboda
Takýmto spôsobom sa povzbudzujú deti a mládež k sexuálnej slobode. Pornografia vytvára človeka, ktorý je závislý, podriadený a na konzumenta takéhoto obsahu čakajú producenti sexbiznisu, ktorí si vytvárajú stálu klientelu. Materiály s určitou dávkou pornografie pre mládež sa v budúcnosti môžu stať ohrozením pre okolie.
Ako príklad uvediem prípad, ktorý sa stal v Japonsku. Masový vrah a pedofil Tsutom Mizyazaki uniesol a brutálnym spôsobom zavraždil tri dievčatká a pozostatky jedného poslal jeho rodičom, pričom použil pseudonym Yudo Imada – meno jednej z mangových hrdiniek. Keď polícia zadržala Mizyazaka, našli v jeho byte takmer šesťtisíc kaziet s horormi, pornografickými filmami a veľkým počtom anime v štýle lolikon (názov je odvodený od komplexu Lolity – úchylka na malé dievčatká), ale aj veľa mangových kníh a časopisov. Americké výskumy dokazujú, že násilníci sa pred takýmito trestnými činmi stimulujú väčšinou pornografiou. Sexuálne vzory používajúce násilie sa vôbec nemusia realizovať ihneď, ale môžu existovať latentne a do praktického života sa vteľujú oveľa neskôr. A preto je veľmi dôležité, s akými vzormi sa deti stretávajú v období formovania svojho hodnotového systému. Vo filmoch a hrách sa vstupuje do sveta stvoreného odlišnou, okrajovou kultúrou. Dieťa, ktoré pozerá takéto produkcie, si vo svojom podvedomí fixuje propagované vzory ako vlastné, pretvorené v dôsledku prežívania obrazu a poznatkov alebo zážitkov spojených s nimi. Tieto sa neskôr prijímajú ako blízke a tým aj vierohodné. Konzument sa s nimi jednoducho stotožňuje.

Pokémony a Nintendo
Filmy, komiksy a hry Pokémon sú medzi poľskými deťmi a mládežou veľmi populárne, a preto sa bližšie pozrime aj na ich tvorcov. Zároveň by sme si mali položiť otázku, aké pedagogické závery z toho možno vyvodzovať. Všetko sa začalo roku 1995 v Japonsku televíznou hrou Nintendo a Game Boy (vrecková elektronická hra). Celý dej tejto strategicko-dobrodružnej hry sa krúti okolo postavičiek nazývaných pokémony. Cieľom hry je chytanie vyše 150 pokémonov roztrúsených po svete. V ďalšej časti hry je úlohou hráča trénovanie pochytaných potvoriek, pretože žijú divokým spôsobom a často sú i nebezpečné. Reklama hovorí deťom, že ak sa budú o svojich chovancov dobre starať, budú ich počúvať a môžu sa dokonca stať ich priateľmi. Vytrénované malé príšerky tréneri predvádzajú v športových súbojoch, ktoré majú špeciálne pravidlá. Konajú sa na pokémonských arénach rozmiestnených po celom svete. Cieľom hráča, desaťročného chlapca Asha, je stať sa najlepším trénerom pokémonov na svete a získať titul majstra Ligy pokémon.

Móda pokémonov
Iba v Spojených štátoch sa počas prvých dvoch dní premietania zarobilo na filme Pokémon 25 miliónov dolárov, t. j. približne 1 miliarda korún. Počas roka sa na predaji všetkých časopisov spojených s pokémonmi zarobilo až 60 miliárd korún. Reklamuje sa a predáva nie iba určitý produkt – hračka, film, hra, komiks -, ale aj módny trend spojený s týmito produktmi, emocionálne zadosťučinenie spojené s vlastnením „udávateľa prestíže” a napokon „podvedomé” nútenie (vytvárané tlakom skupiny rovesníkov) na získavanie vecí, ktoré „letia”. V dôsledku toho dieťa stráca prehľad vo vlastných emóciách a potrebách, lebo sa orientuje najmä na to, čo si myslia jeho kamaráti a kamarátky, ktorí sú takým istým spôsobom manipulovaní.

Majstri, bojovníci
Anime – Dragon Ball, Rytieri zverokruhu – sú spojení s druhom „mystických bojovníkov” ovládajúcich východné bojové umenia. Je to dostatočná reklama pre tieto športy, o to väčšmi, že na seriály sa pozerajú deti, ktoré by chceli v každodennom živote nasledovať svojich filmových hrdinov. Uvedomujeme si však vôbec, že tréningy karate nemajú vždy ako svoj jediný cieľ iba telesné zdokonaľovanie? Doplňujúce elementy týchto tréningov podnecujú aj duchovnú sféru, aby bola zachovaná harmónia medzi telom a dušou.
Vedúci stretnutia – „majster” – postupne zavádza doplňujúce prvky školenia, aby sa jeho žiaci mohli lepšie rozvíjať. Dáva im aj odpovede na otázky, ktoré ich trápia a takýmto spôsobom do nich vkladá svoje názory a presvedčenia. Po čase sa tréningy stávajú vedľajšou vecou a najdôležitejším sa stáva duchové školenie, pestovanie silnej vôle a poslušnosti voči určitému náboženskému systému. „V Tenku Denki Berserk zvuková stopa ideálne podčiarkuje jeho ponurý dej. Rozmýšľanie sprevádzajú pokojné, pomalé melódie, naopak pri bitkách zdôrazňujú dôležitosť situácie skladby plné agresie a zlosti… nechýbajú ani motívy z keltskej hudby, ktoré sa náhle objavujú a dokonale splývajú s dejom… s tieňom zakrývajúcim tvár vraha, oslavou zradcov zapíjajúcich vraždu jedného z úradníkov, so zámkom, v ktorom spolu s ľuďmi horí aj pretvárka a mnohé podvody… (č. 4/2001, s. 15).
Takýmto spájaním protikladných názorov a pojmov sa vštepuje do detí, ktoré ešte nemajú vytvorený obraz na videnú skutočnosť, synkretizmus. Za takýmto pôsobením stojí snaha zaviesť nový systém hodnôt, ktorý má svoje ciele – zdôraznenie, že prichádza niečo „nové”, ktoré bude spojením všetkého, s čím sa deti každodenne stretávajú vo všetkých oblastiach života – od náboženstva až po rodinu a školu. Recenzie animácií a komiksov pôsobia najmä na emocionálnu sféru (okrem intelektuálnej), z čoho môžu prameniť aj obavy o intelektuálny rozvoj, výsledky čítania, písania a vyjadrovania. Komiks a film používajú obrazy, ktoré u pozorovateľa nevyvolávajú potrebu pomenovať tieto obrazy. Pod ich vplyvom sa v dieťati nevyvíja schopnosť abstrahovania, ktorá je nepostrádateľná pri správnom používaní jazyka a myslenia. Navyše jazyk používaný v komiksoch a filmoch je úbohý, štrukturálne i lexikologicky jednoduchý, nestráni sa vulgárnych výrazov. Takýto jazyk, žiaľ, nemôže byť vzorom pre učiace sa dieťa.

Agresia u detí
Keď analyzujeme japonské filmy a komiksy, natíska sa nám otázka, prečo zlá kultúra vytláča dobrú a násilie, pornografia a rúhanie prekonávajú autentické hodnoty. Rozsiahla literatúra zaoberajúca sa pôsobením televíznych obrazov násilia dokazuje, že pozeranie televízie má výrazný vplyv na nárast agresie u detí a mládeže. Toto vysvetľuje jav desenzibilácie (znecitlivenia). Často opakované stimuly prestávajú byť stimulujúce, stráca sa obyčajne s nimi spojená fyziologická reakcia. Nasleduje ľahostajnosť voči scénam takéhoto charakteru a tie musia byť čoraz otrasnejšie, aby vyvolali reakciu. Diváci pod vplyvom častého pozorovania násilných scén nadobúdajú pocit, že takéto výjavy sú normálne a reagujú na ne ľahostajne.
Nezvyčajne dôležitým prvkom sveta rozprávok je násilie. Nejde o to, aby vôbec nebolo – išlo by o falšovanie skutočnosti. Násilie predsa existuje, je prítomné aj v klasických rozprávkach. Tam sa však objavuje preto, aby rozprávalo o prirodzenosti sveta a človeka, o tom, ako sa v ňom dobro a zlo stretávajú a ako spolu bojujú. Svet týchto rozprávok je vykonštruovaný tak, aby pomáhal deťom rozoznávať dobro a zlo existujúce v skutočnosti, ktorá ich obklopuje a je aj v nich samotných. Avšak hrdinovia kreslených príbehov, a nie iba tí zlí, sa často voči sebe správajú agresívne, čo vytvára falošný obraz skutočnosti a vedie k mylným záverom, akoby najcharakteristickejším správaním človeka bola agresia a nepriateľské naladenie voči iným. Pomery medzi prvkami dobra a zla existujúcimi vo svete a v človeku sa týmto otriasajú, vytvára sa nielen falošný, ale aj veľmi škodlivý obraz skutočnosti, neskôr deťmi a mládežou ešte znásobovaný. Pri formovaní správania dieťaťa okrem ponuky vzorov a ich nasledovania má veľký význam tréning, čiže opakovanie samostatného správania. Pod vplyvom mnohonásobného opakovania sa činnosť stáva jednoduchšou, robí sa lepšie, ba takmer automaticky.

Umelé potreby – deviačné vzory
Krátka analýza obsahu japonských rozprávok, komiksov a hier je iba počiatkom rozoznania problému, ale už to, čo sa podarilo zistiť, je znepokojujúce. Predstavované obsahy neodpovedajú na automatické potreby mladého človeka, ale usilujú sa v ňom vyvolať umelé potreby a vytvoriť konzumné a deviačné vzory. Často ponúkajú hodnoty, ktoré sú v protiklade s reálnym dobrom človeka a ktoré útočia na jeho morálny život. Človek sa mení pod vplyvom toho, čo robí a s čím sa dostáva do kontaktu. Preto dlhodobé spojenie s takýmito analyzovanými obsahmi môže viesť k závislosti a stotožňovaniu sa s nimi a taktiež k negatívnym zmenám osobnosti. Dieťa, ktoré je odtrhnuté od kultúry svojho národa a od kultúry vôbec, sa ľahko stane figúrkou v rukách médií. Preto stojí za to zamyslieť sa nad dôsledkom kontaktu s týmito vzormi, ktoré sme v príspevku predstavili.

Małgorzata Więczkowska – pedagogička, pracovníčka jednej z materských škôl v Lodži. Je absolventkou doktorandského seminára na Katedre teórie výchovy Lodžskej univerzity. Publikuje v mnohých pedagogických časopisoch a zborníkoch.


Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

  • Falošné ZJAVENIA VÍZIE – proroci

  • Falošné veštice – snáry – mágovia

  • Nebezpečné Hnutie NEW AGE

  • WEB.stránka zaoberajúc sa sektami

  • Viac o SEKTÁCH sa môžete dozvedieť u Borisa Rakovského

  • FILMY-HUDBA-LITERA…

%d bloggers like this: