Pápež František: Náuka sa vyvíja, trest smrti je dnes neprípustný

Pápež František na podujatí pri 25. výročí Katechizmu Katolíckej cirkvi – AFP

11/10/2017 20:30
Vatikán 11. októbra – Veľký význam vydania Katechizmu Katolíckej cirkvi, ktorý pred 25 rokmi odovzdal celej Cirkvi pápež sv. Ján Pavol II. pripomenulo slávnostné podujatie v stredu 11. októbra vo Vatikáne organizované Pápežskou radou na podporu novej evanjelizácie. Po Mons. Fisichellovi ako predsedovi Rady, kard. Schönbornovi ako bývalom tajomníkovi redakčného tímu Katechizmu a ďalších rečníkoch mal hlavný príspevok Svätý Otec František.

Vo svojom príhovore pripomenul slovami sv. Jána XXIII., že Cirkev má vo vzťahu k posvätnému dedičstvu právd prijatých od otcov úlohu nielen ho uchovávať, ale aj ďalej rozvíjať. Citujúc sv. Vincenta Lérinského vysvetlil, že učenie Cirkvi sa neustále rozvíja v odpovedi na nové a nové výzvy. Pápež František to konkretizoval na dnešnom jednoznačne odmietavom postoji Cirkvi k trestu smrti, napriek tomu, že v minulých dobách aj sama Cirkev za určitých okolností hrdelné tresty pripúšťala.

Prinášame niektoré časti príhovoru pápeža Františka pri 25. výročí vydania Katechizmu (text bude doplnený):

„Páni kardináli, drahí bratia v biskupskej a kňazskej službe, bratia a sestry, srdečne vás zdravím a ďakujem Mons. Fisichellovi za zdvorilé slová.

Dvadsiate piate výročie Apoštolskej konštitúcie Fidei depositum, ktorou sv. Ján Pavol II. promulgoval Katechizmus Katolíckej cirkvi tridsať rokov od otvorenia Druhého vatikánskeho ekumenického koncilu, je významnou príležitosťou na preverenie doteraz prejdenej cesty. Sv. Ján XXIII. si želal a prial koncil nie v prvom rade na odsúdenie chýb, ale hlavne na umožnenie Cirkvi, aby konečne dospela k predstaveniu krásy svojej viery v Ježiša Krista obnoveným jazykom. Ako povedal pápež Ján XXIII. vo svojom otváracom príhovore: «Je potrebné, aby sa Cirkev nevzdialila od svätého dedičstva právd prijatých od otcov, ale zároveň musí hľadieť aj na súčasnosť, na nové podmienky a spôsoby života, ktoré otvorili nové cesty katolíckemu apoštolátu» (11. okt. 1962). A ďalej pokračoval: «Našou povinnosťou nie je iba uchovávať tento vzácny poklad, ako keby sme boli starostliví len o dávnu minulosť, ale venovať sa s neúnavnou vôľou a bez obáv tomu dielu, ktoré si naša doba vyžaduje, pokračujúc tak na ceste, po ktorej Cirkev kráča skoro 20 storočí» (tamže).

(…)

„V tomto horizonte myslenia by som rád pripomenul jednu tému, ktorá by mala mať v Katechizme Katolíckej cirkvi primeranejší priestor a jednotný s týmito vyjadrenými cieľmi. Mám na mysli trest smrti. Túto problematika nemožno zúžiť čisto na pripomenutie historického učenia bez toho, aby vystúpil na povrch nielen vývoj doktríny v dielach posledných pápežov, ale tiež meniace sa povedomie kresťanského ľudu, ktorý odmieta súhlasný postoj voči trestu, ktorý ťažko uráža ľudskú dôstojnosť.  Treba silne zdôrazniť, že odsúdenie na trest smrti je nehumánnym opatrením, ktoré ponižuje ľudskú dôstojnosť, nech by sa vykonal akýmkoľvek spôsobom. Sám osebe je v protiklade k Evanjeliu, pretože sa ním dobrovoľne prijíma rozhodnutie zlikvidovať ľudský život, ktorý je vždy posvätný v očiach Stvoriteľa a ktorého skutočným sudcom a ručiteľom je v konečnom dôsledku jedine Boh. Nikdy a nijaký človek, «ani vrah, nestráca svoju osobnú dôstojnosť» (List prezidentovi Medzinárodnej komisie proti trestu smrti, 20. marca 2015), pretože Boh je Otec, ktorý vždy očakáva návrat syna, ktorý uvedomujúc si, že pochybil, prosí o odpustenie a začína nový život. Nikomu teda nemôže byť odňatý nielen život, ale ani samotná možnosť morálnej a existenciálnej záchrany, aby sa napravil v prospech komunity.

V uplynulých storočiach, keď sme boli konfrontovaní s nedostatočnosťou obranných prostriedkov a keď sociálna zrelosť ešte nepoznala svoj pozitívny rozvoj, uchýlenie sa k trestu smrti sa zdalo byť logickým dôsledkom aplikovania spravodlivosti, ktorej sa treba držať. Žiaľ, aj v samotnom Pápežskom štáte sme sa uchýlil k tomuto extrémnemu a neľudskému prostriedku, zanedbajúc prednosť milosrdenstva pred spravodlivosťou. Postavme sa zodpovedne k minulosti a uznajme, že tieto prostriedky boli diktované viac zákonnou mentalitou ako kresťanskou. Starosť o zachovanie integrity moci a materiálneho bohatstva viedlo k preceneniu hodnoty zákona, brániac tak ísť do hĺbky v chápaní Evanjelia. Jednako, ak by sme dnes zostali neutrálnymi pred novými požiadavkami na znovupotvrdenie osobnej dôstojnosti, robilo by nás to viac vinnými.

Tu nestojíme pred nejakým rozporom s minulým učením, pretože obrana dôstojnosti ľudského života od prvého okamihu počatia až po prirodzenú smrť vždy nachádzala v učení Cirkvi svoj koherentný a smerodajný hlas. Harmonický vývoj doktríny si predsa však vyžaduje zanechať obrannú pozíciu argumentov, ktoré sa javia už rozhodne v protiklade k novému chápaniu kresťanskej pravdy. Napokon, ako to už pripomínal sv. Vincent Lérinský: «Možno niekto povie: teda v Kristovej Cirkvi nebude nikdy žiaden pokrok náboženstva? Určite bude, a veľmi veľký. Ozaj, ktorý človek by bol taký zaujatý, tak proti Bohu, že by sa pokúšal tomu brániť?» (Commonitorium, 23.1, PL 50). Je nevyhnutné preto zopakovať, že akokoľvek ťažkým by mohol byť spáchaný zločin, trest smrti je neprijateľný, pretože útočí na nedotknuteľnosť a dôstojnosť ľudskej osoby.“

(…)

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ab, jb-

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

  • Falošné ZJAVENIA VÍZIE – proroci

  • Falošné veštice – snáry – mágovia

  • Nebezpečné Hnutie NEW AGE

  • WEB.stránka zaoberajúc sa sektami

  • Viac o SEKTÁCH sa môžete dozvedieť u Borisa Rakovského

  • FILMY-HUDBA-LITERA…

%d bloggers like this: